Ján Pišta
Vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeden rok sa venoval problematike vysokoteplotných supravodičov v Elektrotechnickom ústave SAV. Potom pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách v oblasti informačných technológií. Od roku 2006 až do konca roku 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými kvótami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o. Okrem špecializovaného poradenstva veľkým zákazníkom a dodávateľom pôsobiacim na trhu s elektrinou v SR aj v ČR, táto spoločnosť denne poskytuje svojim klientom predikcie spotreby a výroby elektriny a týždenne poskytuje analýzu cenových pohybov na trhoch s energetickými komoditami, ktorá obsahuje aj výhľad vývoja ich cien na najbližšie obdobie.
Kontakt: jan.pista@jpx.sk
v období jún až september 2019
Leto bolo naozaj horúce. A nielen obrazne. Extrémne horúčavy viedli opäť k redukcii výkonu vo francúzskych jadrových blokoch a koncom júla vytlačili cenu elektriny na tohoročné maximá. Cena emisných kvót Dec19 dokonca narástla na svoje historické maximá. Redukcia prídelu emisných kvót v augustových aukciách EEX ju podľa papierových predpokladov mala ešte viac zvýšiť. Udial sa však opak. Nový britský premiér Boris Johnson totiž svojou rétorikou výrazne zvyšoval riziko tvrdého brexitu, ktorý má potenciál zraziť cenu emisných kvót až k 20 eurám za tonu. Popri tom sa objavuje čím ďalej tým viac predstihových ukazovateľov, ktoré signalizujú príchod recesie. To boli hlavné dôvody augustového poklesu cien emisných kvót, uhlia, plynu, aj elektriny.
V polovici septembra však ceny elektriny, uhlia, emisných kvót aj plynu opäť prudko narástli. Objavili sa nové problémy vo francúzskych jadrových reaktoroch. Trh si pamätá, čo sa dialo v rokoch 2016 a 2017, keď mal EDF podobné problémy.
Útoky dronov na saudskoarabské ropné komplexy zasa zdvihli ceny ropy. Po tom, ako Saudská Arábia oznámila, že obnovenie jej dodávok ropy nebude trvať viac ako 2 týždne, situácia sa upokojila a ceny ropy klesli.
V októbri sa však opäť ozve brexit. Boris Johnson tvrdí, že brexit bude bez ohľadu na to, či sa dosiahne dohoda. Ak by sa tak však nestalo, mal by podľa novoprijatého zákona požiadať EÚ o odklad. Briti sa nám asi opäť postarajú o zaujímavé politické divadlo na najvyššej úrovni.
Elektrina
Horúčavy boli hlavným faktorom, ktoré tlačili počas leta ceny elektriny nahor. Rástol dopyt po elektrine pre klimatizačné jednotky. Nemecký CAL20 vzrástol z júnového minima 46 EUR/MWh do konca júna až nad 49 EUR/MWh. 50-eurovú úroveň prekonal ešte v prvej polovici júla a to vďaka silnému rastu cien emisných kvót. 24. júla CAL20 dosiahol svoje tohoročné maximum, keď sa obchodoval za 53,45 EUR/MWh. Neprekonal však rekord z 8. októbra minulého roku, kedy sa predával za 54,20 EUR/MWh.
Koncom júla sa k dopytu po spotrebe klimatizácií pridalo riziko odstavenia niektorých francúzskych jadrových blokov. Kvôli nízkemu objemu zrážok v predchádzajúcich týždňoch výrazne klesla hladina francúzskych riek. Menej vody v riekach sa rýchlejšie zohrievalo. Teplota riečnych vôd sa približovala ku kritickej hranici, nad ktorou ju už nebolo možné používať na chladenie jadrových blokov. Kvôli ochrane riečnej fauny a flóry totiž nie je možné do riek vypúšťať vodu zohriatu na viac ako 28 °C. Francúzsky EDF kvôli tomu znižoval výkon svojich jadrových reaktorov. Chýbajúca elektrina bola potom vyrábaná hlavne v uhoľných a sčasti aj v paroplynových zdrojoch. Tie sú podstatne drahšie. Zvýšený dopyt po uhlí, plyne a emisných kvótach tlačil ich ceny nahor a s nimi rástla aj cena elektriny.
V auguste horúčavy ustúpili. Napriek redukovanému prídelu v aukciách EEX otočili emisné kvóty k poklesu. Nadol ich tlačilo riziko tvrdého brexitu a obavy z príchodu recesie. S nimi klesala aj elektrina. Koncom augusta klesol nemecký CAL20 späť pod 47 EUR/MWh.
V polovici septembra ceny elektriny opäť prudko poskočili nahor. Dôvodom ich rastu sú problémy so zvarmi na parogenerátoroch viacerých francúzskych jadrových reaktorov. EDF uviedol, že bol upozornený firmou Framatome (pôvodne Areva), ktorá vyrába komponenty jadrových reaktorov, na dodatočne zistené odchýlky počas výrobných operácií, ktoré sa týkajú tepelného spracovania niektorých zvarov parogenerátorov. Malo sa to týkať 20 reaktorov. Deň na to sa rast cien zmiernil. EDF a Framatome snažili upokojiť situáciu vyhlásením, že inšpekcia parogenerátorov určite preukáže, že sú bezpečné. ASN (francúzsky úrad jadrového dozoru) oznámil, že táto chyba sa určite vyskytuje na 5 parogenerátoroch. EDF neskôr upresnil, že sa to týka 6 jadrových blokov. Zároveň uviedol, že nie je potrebná ich odstávka. Trh sa upokojil a cena mierne klesla.
Cena nemeckého budúcoročného základného pásma (CAL20) v EUR/MWh Zdroj: EEX
Plyn
Časť dodávok plynu je stále oceňovaná tzv. olejovým vzorcom, ktorý priamo závisí od cien ropy, preto je medzi cenami plynu a cenami ropy vysoká korelácia. Okrem ropy však plyn tlačili nahor aj júlové horúčavy, kvôli ktorým musel byť redukovaný výkon v niekoľkých jadrových blokoch a chýbajúca elektrina bola popri uhoľných vyrábaná aj v plynových zdrojoch. NCG CAL20 sa od začiatku do polovice júla dostal z 18 EUR/MWh až nad 20 EUR/MWh.
Ďalším významným faktorom cien plynu je stav naplnenia podzemných zásobníkov. Európske zásobníky sú už plné na 95 %. To tlmí rast cien plynu. Koncom septembra môže do Európy prúdiť množstvo plynu, ktoré už nebude kam umiestniť a to bude tlačiť nadol najskôr spotové ceny ale následne aj forwardové ceny plynu.
Existuje však riziko, či sa Ukrajina a Rusko včas dohodnú na tranzite plynu na budúci rok. Rusi dúfali, že už čoskoro znížia svoju závislosť na ukrajinskom tranzite, no čím ďalej, tým je jasnejšie, že sa im to tak skoro nepodarí. Riziko, že v budúcom roku poklesne export ruského plynu do Európy tlmí pokles forwardových cien plynu.
Počas leta tiež pokleslo množstvo LNG tankerov mieriacich do európskych splyňovacích terminálov. Cena plynu počas leta klesla až pod úroveň, pod ktorou už nie je výhodné dovážať LNG plyn do Európy. Jesenné ceny plynu sú však vyššie, a tak je pravdepodobné, že prítok LNG sa postupne obnoví.
Ceny v hube CEGH však klesli vďaka rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý zrušil rozhodnutie Európskej komisie. To ruskému Gazpromu umožňovalo vďaka špeciálnym výnimkám prepravovať väčšie množstvo plynu cez plynovod OPAL. Cez tento plynovod prúdi ruský plyn z Nord Streamu hlavne do Čiech. Toto rozhodnutie znížilo náklady na import ruského plynu do Baumgartenu a zároveň zdražilo ruský plyn pre Nemecko. Vyšší import cez Veľké Kapušany tiež prispieva k poklesu ceny v CEGHu.
8-ročný minimálny, maximálny, priemerný a tohoročný stav zásobníkov v EÚ v percentách Zdroj: AGSI+
Ropa
Ropa citlivo reaguje na kondíciu ekonomiky. Ekonomické spomaľovanie akcelerované americko-čínskou obchodnou vojnou tlačí jej ceny nadol, no zmienka o tom, že sa USA a Čína blížia k dohode, dodá zakaždým cenám ropy podporu. Rovnako dostáva ropa podporu vďaka americkým sankciám na export iránskej ropy. To je zároveň dôvod rastu napätia v Perzskom zálive. Ďalším rastovým faktorom sú ťažobné reštrikcie OPEC a pridružených krajín spoločne označovaných ako OPEC+.
Koncom júna ropa Brent vzrástla takmer na 67 USD/b v nádeji, že USA a Čína nájdu na summite G20 spoločnú reč. Podporu jej dodávali aj incidenty v úžine Hormúz, cez ktorú smeruje z Perzského zálivu do sveta približne 30 % ropy a ropných produktov prepravovaných po mori. Začiatkom leta sa tam odohralo viacero útokov na ropné tankery. USA tam zvyšovali svoju vojenskú prítomnosť a vyzývali k vytvoreniu svetovej aliancie na zaistenie bezpečnej prepravy.
V druhej polovici júla sa objavili správy, že iránski vodcovia sú ochotní sadnúť si s USA za rokovací stôl a Američania dokonca vyslali svojho vyjednávača do Teheránu. Cena ropy sa prepadla takmer o 6 dolárov. Avšak po tom, ako Američania zostrelili iránsky dron a Irán zajal britský tanker cena ropy opäť rástla.
Začiatkom augusta sa ceny ropy prepadli o viac ako 4 USD/b po tom, ako Donald Trump oznámil svoj zámer uvaliť od 1. septembra nové clá na čínsky tovar v objeme 300 miliárd dolárov. Čína následne prijala odvetné opatrenia proti americkým clám. Prestala brániť svojej mene v oslabovaní. Slabší jüan zlacňuje export čínskych tovarov, čo aspoň trochu vykompenzuje americké clá. Zároveň Čína zakázala firmám so štátnou účasťou nákup poľnohospodárskych dovozov z USA. Príchod recesie sa tak stával reálnejší.
V polovici septembra ropa vystrelila nahor o 8 dolárov. Dôvodom boli útoky dronov na ropné zariadenia v Saudskej Arábii. Prihlásili sa k nim Húsíovia, jemenskí rebeli podporovaní Iránom. Saudskoarabský minister energetiky Abdal Azíz bin Salmán uviedol, že útoky na zariadenia spoločnosti Saudi Aramco spôsobili pokles produkcie o 5,7 milióna barelov ropy denne, čo je zhruba polovica dennej ťažby Saudskej Arábie a 5% globálnych dodávok ropy. Drony zasiahli ropný komplex Abqaiq, v ktorom sa ropa zbavuje síry. Tento komplex spracuje 7 mil. barelov ropy denne.
Po prudkom raste ropa mierne skorigovala. Dôvodom bolo Trumpovo vyhlásenie o uvoľnení časti amerických ropných zásob na stabilizáciu dodávok ropy po útoku dronov. Saudská Arábia čoskoro oficiálne vyhlásila, že svoje dodávky obnoví za 1 až 2 týždne. To bola optimistická správa. Ropa po tom klesla o viac ako 2 doláre.
Uhlie
Ceny ropy Brent v USD/b, budúcoročného uhlia API2 v USD/t a plynu CZ VTP v EUR/MWh Zdroj: ICE, PXE
Ceny uhlia tlačil cez leto nahor dopyt po jeho spaľovaní v uhoľných zdrojoch elektriny, ktoré nahrádzali výpadok výkonu vo francúzskych jadrových blokoch. Ceny uhlia tiež rástli s rastúcimi nákladmi na jeho prepravu. Nadol ich však tlačia vysoké zásoby v termináloch ARA (Amsterdam – Rotterdam – Antverpy). Uhlie, ako palivo pre výrobu elektriny, tiež začína čoraz častejšie nahrádzať plyn.
Významným faktorom v cenách uhlia sú náklady na jeho prepravu. Tie sú vyjadrené indexom BDI (Baltic Dry Index), ktorý od 13. júna, kedy bol na úrovni 1062 bodov, narástol na viac ako 2500 bodov. Tento prudký nárast je spôsobený poklesom disponibility lodnej prepravy v atlantickej aj pacifickej oblasti. Problémom sú na jednej strane opatrenia na zníženie emisií v lodnej doprave, ktoré vstúpia do platnosti od 1. januára budúceho roku, a na druhej strane vysoký dopyt po preprave kukurice a železnej rudy. Náklady na prepravu týchto surovín sú totiž súčasťou rovnakého indexu ako náklady na prepravu uhlia.
Okrem cien uhlia však rástli aj ceny emisných kvót a zároveň oslabovalo euro, ktoré ešte viac zdražovalo uhlie pre európskych spotrebiteľov. To spôsobilo prepad CDS (Clean Dark Spread) hlboko pod CSS (Clean Spark Spread). CDS a CSS vyjadrujú výhodnosť výroby elektriny z uhlia, resp. z plynu. Z porovnania CDS pre elektráreň s účinnosťou 36% a CSS pre elektráreň s účinnosťou 50% vidno, že od polovice júla je výhodnejšie pri uvedených účinnostiach vyrábať elektrinu pre budúci rok z plynu ako z uhlia, a to dokonca v základnom pásme. Plyn teda začína vytláčať z trhu menej účinné uhoľné zdroje. To limituje dopyt po uhlí a tlačí jeho cenu nadol.
Emisné kvóty
Počas leta, kým sa britským ministerským predsedom nestal Boris Johnson, sa emisné kvóty na chvíľu vymanili spod vplyvu brexitu a ich ceny sa viac riadili dopytom a ponukou. Júlové horúčavy cenu Dec19 vyhnali na jej historické maximá, keď 24. júla dosiahla 29,95 eur za tonu a skončila len 5 centov pod magickou 30-eurovou úrovňou. Odstávky jadrových blokov spôsobili vyššiu aktiváciu uhoľných zdrojov, ktoré okrem zvýšeného dopytu po uhlí nakupovali aj emisné kvóty. S ústupom horúčav koncom júla však začala cena emisných kvót klesať.
Analytici však očakávali, že novú podporu emisné kvóty dostanú vďaka poklesu ich ponuky na trhu. V auguste totiž býva redukovaný objem emisných kvót ponúkaných v pravidelných aukciách EEX na polovicu oproti minulým mesiacom. Dôvodom je snaha EEX vyhnúť sa rušeniu aukcií kvôli nízkym cenovým ponukám a poklesu záujmu počas dovolenkovej sezóny. A naozaj, tento očakávaný pokles ponuky vytlačil ceny v prvom augustovom týždni opäť až nad 29 eur za tonu.
Počas augusta sa však objavilo viacero indikátorov a komentárov signalizujúcich príchod ekonomického spomaľovania. Keď sa k tomu pridalo aj riziko tvrdého brexitu, ceny emisných kvót Dec19 otočili k prudšiemu poklesu a dostali až pod 25 eur za tonu.
V polovici septembra rástli s elektrinou, uhlím a plynom kvôli francúzskym problémom.
Ceny emisných kvót s dodávkou v rokoch 2019 a 2025 a ich rozdiel v EUR/t Zdroj: ICE
Brexit
7. júna odstúpila z postu predsedníčky Konzervatívnej strany Theresa Mayová, ktorej sa ani na tretí krát nepodarilo presadiť v britskom parlamente návrh dohody o vystúpení Veľkej Británie z EÚ. Jej návrh tri krát stroskotal na tzv. írskej poistke, ktorú do zmluvy požadovala zapracovať Európska únia. Dohoda totiž neobsahuje popis colného režimu na hranici medzi Severným Írskom a Írskom, pretože sa vyjednávači na ňom doteraz nedokázali dohodnúť. Írska poistka znamená, že až do času, kým sa nenájde vzájomne akceptovateľný colný režim na írskej hranici, zostane Británia naďalej v colnej únii s EÚ a bude povinná plne rešpektovať jej pravidlá, ale už bez možnosti ich akokoľvek ovplyvniť. To sa britským poslancom nepáčilo a tak Mayovej návrh trvalo odmietali.
Britskí konzervatívci si po Mayovej abdikácii zvolili 23. júla za svojho predsedu Borisa Johnsona, ktorý sa deň na to stal aj novým britským premiérom. Johnson pri každej príležitosti vytrvalo opakoval, že Británia opustí EÚ 31.októbra a to bez ohľadu na to, či bude nejaká dohoda schválená, alebo nie. Podarilo sa mu tým dosiahnuť aspoň to, že európski lídri zjemnili svoje postoje k írskej poistke a vyjadrili ochotu upraviť túto pasáž dohody, ak Johnson príde s akceptovateľným návrhom.
Tvrdý brexit, teda brexit bez dohody, znamená, že britské inštalácie by boli nútené pomerne v krátkom čase vypredať svoje kvóty, ktoré nakupovali preto, aby si poistili svoju spotrebu na budúce roky. Po tvrdom brexite by totiž Británia prakticky zo dňa na deň odišla zo systému EÚ ETS a nakúpené kvóty by sa stali pre britské podniky nepoužiteľné. Potrebovali by však prostriedky na zaplatenie emisnej dane, ktorú by Británia v tejto situácii zaviedla. Tieto by získali práve predajom zbytočných emisných kvót. Odhady množstva týchto kvót sa pohybujú medzi 70 až 100 miliónmi ton. Keby takéto množstvo zaplavilo trh, podľa niektorých analytikov by to cenu emisných kvót Dec19 zrazilo až k 20 eurám za tonu.
Aby britské spoločnosti nemali tieto kvóty po tvrdom brexite v systéme EÚ ETS zablokované, presunuli ich na spoločnosti zaregistrované mimo Spojeného kráľovstva. Sú teda plne disponibilné a v prípade potreby ich je možné okamžite odpredať.
Začiatkom septembra však nabrali udalosti spád po tom, ako sa Boris Johnson rozhodol zablokovať parlament, aby mu nebránil v brexite. 28. augusta požiadal kráľovnú Alžbetu II. o prerušenie činnosti britského parlamentu na viac ako mesiac. Tá žiadosť schválila. Prerušenie parlamentu je bežné, no načasovanie s cieľom zablokovať opozíciu už také obvyklé nie je. Johnson tým výrazne sťažil poslancom, ktorí sú proti odchodu Británie z Európskej únie bez dohody, možnosť zastaviť tento krok.
Dolná komora britského parlamentu však 4. septembra schválila zákon, ktorý zablokuje tvrdý brexit. Tento zákon by mala 6. septembra schváliť aj Snemovňa lordov. Tento zákon zaväzuje vládu požiadať EÚ o odklad brexitu až do 31. januára 2020 v prípade, že do 19. októbra nebude v britskom parlamente schválená dohoda o vystúpení z Únie. Johnson na to zareagoval návrhom na predčasné voľby, ktoré by sa podľa neho mali konať 15. októbra. Voliči by mali podľa neho rozhodnúť o tom, kto pôjde 17. októbra do Bruselu na summit Európskej únie. Britskí poslanci však tento návrh zamietli.
Ak sa teda nenájde kompromisné riešenie colného režimu na írskej hranici, britská vláda bude nútená požiadať EÚ o odklad brexitu o ďalšie 4 mesiace, teda až do roku 2020. To by však znamenalo, že tento rok zostanú britské inštalácie súčasťou systému EÚ ETS. A to by malo znamenať uvoľnenie zadržiavaného britského prídelu kvót pre tento rok. Tento prídel je predávaný prostredníctvom aukcií, ktoré organizuje londýnska burza ICE. Tento rok však nebola práve kvôli neistote s brexitom predaná z tohto objemu ani tona. Ide pritom približne o 100 miliónov ton. Trh môže byť zrazu zaplavený týmto množstvom. Na ceny emisných kvót by to však malo iba limitovaný vplyv. Tento objem je totiž z väčšej časti určený pre britské inštalácie, ktoré budú tieto kvóty potrebovať. Pre túto ponuku teda existuje dopyt. Je však pravdepodobné, že britské podniky si časť kvót nakúpili už vopred. Ich dopyt sa nemusí vyrovnať predávanému objemu, vďaka čomu môže na trhu vzniknúť mierny prebytok. Ten môže cenu emisných kvót stlačiť o pár eur nadol.
Článok bol uverejnený v magazíne PRO-ENERGY
