Ján Pišta
Vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeden rok sa venoval problematike vysokoteplotných supravodičov v Elektrotechnickom ústave SAV. Potom pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách v oblasti informačných technológií. Od roku 2006 až do konca roku 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými kvótami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o. Okrem špecializovaného poradenstva veľkým zákazníkom a dodávateľom pôsobiacim na trhu s elektrinou v SR aj v ČR, táto spoločnosť denne poskytuje svojim klientom predikcie spotreby a výroby elektriny a týždenne poskytuje analýzu cenových pohybov na trhoch s energetickými komoditami, ktorá obsahuje aj výhľad vývoja ich cien na najbližšie obdobie.
Kontakt: jan.pista@jpx.sk
Do polovice septembra ceny budúcoročnej elektriny rástli, potom otočili k poklesu a do začiatku októbra spadli späť na úrovne, na ktorých sa pohybovali koncom augusta.
Slovenský CAL20 obchodovaný na burze PXE dosiahol augustové minimum 27. augusta keď klesol na 50,78 EUR/MWh. Septembrové maximum dosiahol 16. septembra, keď vzrástol na 55,36 EUR/MWh. Do 8. októbra potom klesol na 51,20 EUR/MWh.
Septembrový rast spustili správy o problémoch jadrových reaktorov EDF, ktoré na svojom portáli publikovala agentúra Montel. Jednalo o problémy so zvarmi na parogenerátoroch. EDF uviedol, že bol upozornený firmou Framatome (pôvodne Areva), ktorá vyrába komponenty jadrových reaktorov, na dodatočne zistené odchýlky počas výrobných operácií, ktoré sa týkajú tepelného spracovania niektorých zvarov parogenerátorov. Prišlo sa na to pri revíziách vykonávaných počas výstavby nového reaktora typu EPR (European pressurized reactor) v jadrovej elektrárni EDF vo Flamaville.
Podľa prvých správ publikovaných 10. septembra sa tento problém mal týkať až 20 reaktorov. Cena slovenského CAL20 v ten deň vzrástla z 51,80 na 53,75 EUR/MWh a nasledujúci deň rástla až na 54,56 EUR/MWh. EDF a Framatome sa snažili upokojiť situáciu vyhlásením, že inšpekcia parogenerátorov určite preukáže, že sú bezpečné. ASN (francúzsky úrad jadrového dozoru) oznámil, že táto chyba sa určite vyskytuje na 5 parogenerátoroch. EDF neskôr upresnil, že sa to týka 6 jadrových reaktorov v prevádzke. Zároveň uviedol, že nie je potrebná ich odstávka. Trh sa upokojil a cena mierne klesla.
Podľa agentúry Montel EDF stále vykonáva detailné testy na sporných parogenerátoroch a výsledky v reálnom čase odosiela ASN. Vyjadrenie ASN sa očakáva v priebehu jedného alebo dvoch týždňov od zverejnenia tohto článku. EDF je stále optimistický a neočakáva príkaz k odstaveniu reaktorov.
Ďalší rastový impulz prišiel v sobotu 14. septembra. Bol ním útok dronov na ropné zariadenia v Saudskej Arábii. Drony zasiahli ropný komplex Abkajk, ktorý je najväčším ropným poľom na svete. Ropa sa tam zároveň zbavuje síry. Tento komplex spracuje 7 mil. barelov ropy denne. V nedeľu sa k útokom prihlásili Húsíovia, jemenskí rebeli podporovaní Iránom. Saudskoarabský minister energetiky Abdal Azíz bin Salmán uviedol, že útoky na zariadenia spoločnosti Saudi Aramco spôsobili pokles produkcie Saudskej Arábie o 5,7 milióna barelov ropy denne, čo je zhruba polovica jej dennej ťažby a 5% celosvetových dodávok ropy.
V pondelok ráno po otvorení trhov ceny ropy vystrelili prudko nahor. Severomorská ropa Brent sa z piatkových 60,25 USD/b dostala v prvej obchodnej hodine nového týždňa až na 71,95 USD/b. Ešte v pondelok však jej cena klesla až k 65 USD/b po tom, ako agentúry priniesli správy o možnom uvoľnení časti amerických strategických ropných zásob na stabilizáciu dodávok ropy po útoku dronov. V utorok Saudská Arábia oficiálne vyhlásila, že svoje dodávky obnoví za 1 až 2 týždne. Ropa po tomto vyhlásení klesla až pod úroveň 64 USD/b. Saudom sa to naozaj podarilo a tak cena ropy Brent klesla koncom septembra späť pod 60 USD/b.
Cena slovenského CAL20 v dôsledku udalostí v Saudskej Arábii v pondelok vzrástla na svoje septembrové maximum na 55,36 EUR/MWh. Elektrina je totiž okrem uhlia a emisných kvót priamo závislá aj od cien plynu. Časť dodávok plynu je však stále oceňovaná tzv. olejovým vzorcom, ktorý priamo závisí od cien ropy, preto je medzi cenami plynu a cenami ropy vysoká korelácia, ktorá sa prenáša aj do pohybov cien elektriny.
V druhej polovici septembra začali narastať obavy z tvrdého brexitu. Hoci britský parlament prijal zákon, podľa ktorého by mala byť britská vláda povinná požiadať o odklad brexitu, ak nedôjde k dohode, britský premiér Boris Johnson naďalej prehlasoval, že brexit bude bez ohľadu na to, či sa dohoda dosiahne alebo nie. Až do začiatku októbra sa pritom objavovali správy, ktoré len potvrdzovali patovú situáciu v rokovaniach o brexitovej dohode. To tlačilo ceny elektriny nadol. Slovenský CAL20 tak 8. októbra klesol až na 51,20 EUR/MWh.
V prípade tvrdého brexitu, by boli britské podniky nútené pomerne v krátkom čase vypredať nakúpené emisné kvóty, pretože by sa pre ne stali nepoužiteľné. Odhady množstva týchto kvót sa pohybujú medzi 70 až 100 miliónmi ton. Keby takéto množstvo zaplavilo trh, podľa niektorých analytikov by to cenu emisných kvót Dec19 zrazilo až k 20 eurám za tonu. Do 9. októbra stlačili tieto obavy cenu emisných kvót pre rok 2019 k 22 eurám za tonu.
Okrem brexitu sa na poklese cien energetických komodít výdatne podieľali aj obavy z ekonomického spomaľovania. Koncom augusta klesol americký PMI v priemysle prvý krát po viac ako 7 rokoch pod úroveň 50. Hodnota pod 50 znamená, že viac ako polovica spoločností, ktorých nákupní manažéri sa zúčastňujú tohto prieskumu, sa pripravuje na pokles svojej produkcie.
Koncom septembra klesol nemecký PMI v priemysle na hodnotu 41,4 čo je najnižšia hodnota za posledných 123 mesiacov. Európsky PMI v priemysle klesol na 46 čo je 81-mesačné minimum. Začiatkom októbra klesol pod úroveň 50 bodov celkový nemecký PMI. Stiahol ho tam PMI sektoru služieb. „Technická recesia je tak, zdá sa, potvrdená,“ zhrnul hlavný ekonóm IHS Markit Phil Smith.
10. októbra sa stretol britský premiér Boris Johnson s jeho írskym náprotivkom Leom Varadkarom. Spravodajská televízia Sky News informovala, že obaja premiéri sa zhodli v názore, že existuje „cesta k možnej dohode“ o vystúpení Británie z EÚ. O deň na to sa na pracovných raňajkách stretli vyjednávači pre brexit, Michel Barnier z EÚ a Stephen Barclay z Británie. Hoci obsah rokovaní nebol v ten deň zverejnený, Barnier oznámil, že stretnutie bolo konštruktívne. Predseda Európskej rady Donald Tusk vyhlásil, že dostal od írskeho premiéra Lea Varadkara „sľubné signály“ o tom, že dosiahnutie dohody s Britániou je možné ešte pred jej odchodom z únie. V dôsledku týchto správ narástli ceny emisných kvót k 11.10 až na 24,44 EUR/t.
Vyjednávači EÚ a Británie pre brexit pripravovali text dohody o brexite prakticky až do začiatku summitu lídrov EÚ, ktorý sa konal 17. a 18. 10 a okrem iného mal rozhodovať aj o tejto dohode. Počas jej prípravy do médií presakovali rôzne správy o nových sporných bodoch, ktoré boli vzápätí vyriešené, alebo o tom, že časť britských poslancov dohodu nepodporí. Ceny emisných kvót reagovali na tieto správy prudkými pohybmi. Občas dokonca stúpli alebo klesli aj o viac ako 50 centov v priebehu niekoľkých minút po ich zverejnení.
Dohoda o brexite bola nakoniec sfinalizovaná a odsúhlasená lídrami EÚ. Všetci deklarovali, aká je fantastická. Čakalo ju však schvaľovanie v britskej dolnej snemovni, ktorá kvôli tomu mimoriadne zasadla v sobotu 19.10. Bol to posledný možný termín, kedy ju mohol Boris Johnson predložiť na schválenie, aby sa vyhol žiadosti o odloženie brexitu, ku ktorej ho v prípade jej nepredloženia zaväzoval tzv. Bennov zákon.
O dohode sa nakoniec v sobotu vôbec nehlasovalo. Odporcovia tvrdého brexitu sa obávali, aby sa počas legislatívneho procesu nestalo alebo nestihlo niečo, čo by spôsobilo také oneskorenie, alebo zablokovanie, že by 31. októbra došlo k tvrdému brexitu. Bývalý konzervatívny, dnes nezávislý poslanec Oliver Letwin preto navrhol špeciálny dodatok, podľa ktorého by sa o samotnej dohode malo hlasovať až vtedy, keď poslanci schvália príslušnú legislatívu v snemovni.
Tento dodatok, ktorý sa mal stať poistkou, že 31. októbra naozaj nedôjde k tvrdému brexitu, parlament pomerom hlasov 322 ku 306 schválil. Boris Johnson preto stiahol návrh dohody z rokovania parlamentu. Keďže dohoda nebola 19. októbra schválená, bol Johnson povinný požiadať o predĺženie termínu pre brexit. To nakoniec spravil tak, že Donaldovi Tuskovi poslal nepodpísaný list s oficiálnou žiadosťou o odklad. K nemu bol priložený list britského zástupcu v Bruseli Tima Barrowa, ktorý hovoril o tom, že ten prvý list bol poslaný preto, lebo ho museli poslať. A v treťom súkromnom liste napísal Boris Johnson Donaldovi Tuskovi, že on vlastne žiadny odklad nechce.
Riziko tvrdého brexitu, teda brexitu bez dohody bude ovplyvňovať ceny emisných kvót a s nimi aj ceny elektriny až do konca októbra … a možno aj dlhšie.
Ak máte záujem dostávať v pravidelných týždenných intervaloch do svojej mailovej schránky aktuálne správy o vývoji cien elektriny, plynu, emisných kvót, uhlia a ropy, pošlite svoju požiadavku na jan.pista@jpx.sk.
Ak chcete zistiť, čím môžu byť pre Vás tieto správy prospešné, pošlite požiadavku o bezplatnú vzorku aktuálnych týždenných správ na jan.pista@jpx.sk.
