Koronavírus je hlavným faktorom vo vývoji cien energetických komodít

Opatrenia proti šíreniu koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, boli počas celého apríla hlavným faktorom, ktorý ovplyvňoval ceny všetkých energetických komodít. Tieto opatrenia spôsobili útlm ekonomickej aktivity prakticky po celom svete a, okrem iného, sa prejavili v dramatickom poklese spotreby energií. Pokles dopytu po nich následne viedol k poklesu ich cien.

Slovenský CAL21 po marcovom prepade na 41,15 EUR/MWh začiatkom apríla vzrástol až na 46,53 EUR/MWh, potom klesol na 44,04 EUR/MWh, opäť vzrástol až na 46,85 EUR/MWh a apríl zatváral na 43,64 EUR/MWh. Prvý aprílový rast bol spôsobený predčasným optimizmom vo vývoji pandémie, pokles nastal po zistení, že tento optimizmus bol predčasný. V poklese pomohla elektrine aj ropa, ktorá sa po Veľkej noci začala prudko prepadať. Druhý aprílový nárast bol spôsobený jadrovými reaktormi EDF a pokles koncom apríla bol dôsledkom obnoveného pesimizmu z ekonomického vývoja.

Denné počty nových prípadov nákazy prestali začiatkom apríla v Taliansku dosahovať nové maximá a tak sa zdalo, akoby to najhoršie mali Taliani za sebou. Tento chvíľkový optimizmus spôsobil rast akciových trhov.

V tom čase rástli aj ceny ropy. Tie tlačilo nahor očakávanie, že sa krajiny OPEC+ dohodnú na významnom znížení ťažby ropy. Podľa agentúry Reuters sa krajiny OPEC a jej spojenci nakoniec tesne pred Veľkonočnými sviatkami dohodli, že v máji a v júni znížia svoju ťažbu ropy o 9,7 milióna barelov za deň. Ide približne o 10 percent celosvetových dodávok ropy. Dohode predchádzal týždenný maratón bilaterálnych rokovaní a videokonferencií medzi zástupcami štátov ťažiacich ropu z celého sveta.

Podľa agentúry Bloomberg by sa k týmto ťažobným škrtom OPEC+ mali pridať aj Spojené štáty, Brazília a Kanada, ktoré by svoju ťažbu mali spoločne znížiť o 3,7 milióna barelov za deň. Dopĺňanie strategických rezerv by malo z trhu odčerpať 200 mil. barelov. Saudskoarabský minister energetiky princ Abdulaziz bin Salman odhadol, že celkovo by ponuka ropy mala v máji poklesnúť o 19,5 mil. barelov za deň.

Podľa agentúry Bloomberg bolo zníženie ťažby dohodnuté na dva roky. Od júla do konca tohto roka bude ťažba znížená o 7,6 milióna barelov za deň a potom do apríla 2022 o 5,6 mil. barelov za deň. Cena ropy zareagovala na túto dohodu takmer štvordolárovým rastom. Vzápätí však klesla späť. To po tom, ako sa ukázalo, že tento pokles ťažby zrejme nevykompenzuje aktuálny prepad dopytu. Ten by mal podľa niektorých analytikov dosiahnuť dokonca až 30 mil. barelov za deň.

V polovici apríla vydala francúzska energetická spoločnosť EDF vyhlásenie, podľa ktorého v tomto roku zníži celkovú produkciu elektriny v jadrových blokoch o 20% na 300 TWh. Dôvodom boli dopady pandémie na harmonogram výmeny paliva v jadrových reaktoroch. „Aby sme prevádzkovateľovi prenosovej sústavy (RTE) pomohli zabezpečiť neprerušenú dodávku elektriny v priebehu zimy 2020/2021, niekoľko jadrových reaktorov bude musieť byť v lete a na jeseň odpojených od siete, aby bolo ušetrené palivo v týchto elektrárňach,“ konštatovala spoločnosť EDF.

Zníženie produkcie v jadrových blokoch znamená zvýšenie produkcie v drahších uhoľných a paroplynových blokoch, čo znamená vyššiu spotrebu uhlia, plynu a aj emisných kvót. Preto tieto komodity rástli. Spolu s nimi narástla aj cena slovenskej elektriny CAL21 na aprílové maximum 46,85 EUR/MWh.

Do toho však prišiel nebývalý prepad cien ropy, ktorá po Veľkej noci otočila k poklesu. Americká ľahká ropa WTI s dodávkou v máji exspirovala na zápornej cene -37,63 USD/b. Dôvodom takéhoto hlbokého prepadu do záporných hodnôt bol rýchly úbytok voľnej skladovacej kapacity. Podľa agentúry Reuters sa obchodníci snažili nájsť pre vyťaženú ropu skladovacie kapacity dokonca na lodiach, železničných vagónoch, v jaskyniach alebo v potrubiach, keďže konvenčné skladovacie zariadenia už boli plné, resp. ich voľná kapacita bola vypredaná. Z obavy, že nebudú mať fyzickú ropu v máji kam uskladniť, sa obchodníci rozhodli vypredať ju za akúkoľvek cenu. Táto situácia bola dôsledkom prudkého poklesu spotreby ropy v rafinériách kvôli poklesu spotreby ropných produktov spôsobeného opatreniami proti šíreniu koronavírusu.

Prepad májového kontraktu WTI so sebou strhol aj ostatné kontrakty vrátane kontraktov severomorskej ropy Brent. Bearish sentiment sa preniesol aj do cien ostatných energetických komodít, ktoré počas posledných dvoch aprílových týždňov klesli o 4 až 10%.

Hoci viacero krajín, vrátane Slovenska, ohlásilo čiastočné uvoľňovanie opatrení proti šíreniu koronavírusu, zďaleka to neznamená návrat k normálnemu fungovaniu. Opatrenia ako nosenie rúšok a rukavíc a dodržiavanie odstupov zostanú ešte nejakú dobu v platnosti v platnosti.

Vývoj cien energetických komodít bude závisieť na tom, ako sa s týmito opatreniami vysporiadajú jednotlivé podniky. Tie, ktoré boli nútené znížiť alebo zastaviť svoju produkciu, sa ju budú snažiť v priebehu mája nanovo naštartovať. Bude záležať na tom, ako sa rozbehne prísun dielcov a surovín, z ktorých sa množstvo importuje zo zahraničia. Naštartovanie systému just-in-time, na ktorý v minulosti prešlo množstvo sofistikovaných podnikov, nebude také jednoduché. Preto očakávam, že rozbeh ekonomiky bude napriek uvoľneniu opatrení pomalý.

Kým sa ešte pred viac ako 6 týždňami všeobecne očakávala recesia v tvare písmena „V“, teda rýchly prepad a rovnako rýchla obnova, práve kvôli vyššie uvedeným komplikáciám sa v súčasnosti viacerí ekonómovia prikláňajú skôr k pomalšej obnove a priebeh recesie a následnej obnovy prirovnávajú skôr k fajke, alebo tvaru, ktorý má vo svojom logu firma Nike.

Fakt, že rozvinuté krajiny sveta upadnú do recesie, už nikto nespochybňuje. ECB očakáva, že ekonomický prepad môže dosiahnuť 5 až 15%. Napriek tomu, ani ECB a ani americký Fed neprišli v poslednom aprílovom týždni so žiadnymi významnými opatreniami. Akciové indexy na to zareagovali poklesom.

Očakávam, že neistota z budúceho ekonomického vývoja bude ešte niekoľko týždňov tlmiť rast cien energetických komodít.