Ceny elektriny, emisných kvót, uhlia a plynu sú prepojené cez tzv. switching

Počas tejto zimy zosilnela korelácia medzi cenami elektriny na budúce roky a meteorologickými predpoveďami počasia na najbližšie dni a týždne. Zdanlivo nelogická súvislosť. Ako môže počasie na najbližších pár dní ovplyvňovať ceny čohokoľvek v budúcich rokoch? Pre ceny elektriny to však má perfektnú logiku.

Predpovede počasia celkom jednoznačne ovplyvňujú ceny elektriny na spotových (denných) trhoch. Vďaka Market Couplingu je likvidita spotových trhov s elektrinou v Európe na veľmi dobrej úrovni. Využívajú to mnohí účastníci, ktorí časť svojej otvorenej pozície uzatvárajú až na spotových trhoch. Narastá tak objem elektriny, ktorú uhoľné a paroplynové elektrárne predávajú na spotových trhoch a na spote sú potom nútené nakupovať aj zodpovedajúce množstvo emisných kvót. Tá istá cena emisných kvót však priamo vstupuje aj do cien mesačných, kvartálnych a aj ročných produktov elektriny. Spotové ceny emisných kvót majú teda priamy vplyv aj na mesačné, kvartálne a ročné produkty elektriny. Nepresnosť predpovede počasia na najbližšie dni tak spôsobuje vysokú volatilitu cien vzdialených forwardových produktov.

Okrem cien elektriny sú ceny emisných kvót a uhlia dôležitým faktorom aj pre európske ceny plynu a dokonca aj pre ázijské ceny LNG. Londýnska konzultačná spoločnosť Timera píše vo svojom blogu (https://timera-energy.com/switching-is-back-with-co2-driving-gas-prices/), že táto závislosť sa realizuje prostredníctvom tzv. switching pásiem, teda úrovní, pri ktorých sa stáva výhodné vyrábať elektrinu v paroplynových elektrárňach. Kým boli emisné kvóty lacné, bolo výhodnejšie vyrábať elektrinu v uhoľných zdrojoch, hlavne v hnedouhoľných, ktorých emisná náročnosť je síce oveľa vyššia, ako je to v prípade čiernouhoľných zdrojov, no cena hnedého uhlia, väčšinou ťaženého v blízkosti elektrární, je nižšia.

Porovnanie ceny TTF s hnedouhoľným a čiernouhoľným switching pásmom

Zdroj: https://timera-energy.com/switching-is-back-with-co2-driving-gas-prices/

Nárast importu skvapalneného LNG plynu do Európy, kvôli jeho prebytku na ázijských trhoch, spôsobeného teplou ázijskou zimou 2018/2019 a teplejšie európske zimy v rokoch 2019 a 2020, spôsobili prebytok plynu aj na európskom trhu s plynom a tlačili jeho ceny nadol.

Rast cien emisných kvót v dôsledku reformy MSR však predražoval produkciu elektriny v čím ďalej tým väčšom počte uhoľných zdrojov. Paroplynové zdroje sa tak stávali marginálnymi zdrojmi v európskych sústavách a ceny plynu začali priamo ovplyvňovať ceny elektriny.
Prebytok plynu bol však hlavne počas minulého leta dostatočne veľký na to, aby absorboval aj zvýšený dopyt paroplynových zdrojov po plyne. Vysoká výroba elektriny v obnoviteľných zdrojoch tiež tlmila rastúci dopyt po plyne aj po uhlí.

Prebytok LNG na ázijskom trhu v minulých dvoch rokoch bol dôvodom, prečo sa ním pred poslednou zimnou sezónou mnoho ázijských spoločností nezásobilo dostatočne. Spoliehali sa na spotový trh. Dodávky LNG však nie sú dostatočne pružné. Plavba z mexického zálivu, kde sídlia dôležité americké skvapalňovacie terminály, do Ázie cez panamský kanál trvá približne mesiac. Silné mrazy počas tejto zimy zvýšili dopyt po plyne a veľmi rýchlo sa ukázalo, že ázijské zásoby nie sú dostatočné. Prudký rast dopytu po LNG preto vyhnal jeho ceny na historické rekordy.
Chladná zima vyprázdnila európske zásobníky plynu a spoločne s poklesom jeho ruských dodávok do Európy spôsobuje jeho nedostatok na európskom trhu. Ceny plynu sa tak vrátili do switching pásiem. Ak sa neudeje nič mimoriadne, v dlhodobejšom horizonte by sa ceny plynu mali pohybovať v silnej korelácii s týmito pásmami, ako sme to videli v rokoch 2016 až 2018.


Globálne plynové cenové benchmarky

Zdroj: https://timera-energy.com/switching-is-back-with-co2-driving-gas-prices/

Prichádzajúca jar však bude znižovať dopyt po energetických komoditách a bude tlačiť ich ceny nadol. Do konca apríla sú podniky a elektrárne povinné odovzdať zodpovedajúce množstvo emisných kvót za rok 2020. Je možné, že ich v tom čase budú nakupovať na trhu. Ich dopyt tak môže tlačiť ich cenu a aj cenu elektriny nahor. Ak sa to časovo zhodne so zverejnením nových parametrov systému EU ETS, ceny emisných kvót môžu atakovať nové rekordy.

Ján Pišta je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o., ktorá v pravidelných týždenných intervaloch poskytuje svojim klientom správy o vývoji trhu s elektrinou a trhu s plynom. Tieto správy analyzujú aktuálne faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj cien elektriny a plynu v strednej Európe a poskytujú aj indikácie budúceho vývoja cien elektriny, plynu, emisných kvót, uhlia, LNG a ropy. Ak chcete zistiť, čím môžu byť pre Vás tieto správy prospešné, pošlite požiadavku o bezplatnú vzorku aktuálnych týždenných správ na mail jan.pista@jpx.sk.

Ján Pišta

Vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeden rok sa venoval problematike vysokoteplotných supravodičov v Elektrotechnickom ústave SAV. Potom pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách v oblasti informačných technológií. Od roku 2006 až do konca roku 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými kvótami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o. Okrem špecializovaného poradenstva veľkým zákazníkom a dodávateľom pôsobiacim na trhu s elektrinou v SR aj v ČR, táto spoločnosť denne poskytuje svojim klientom predikcie spotreby a výroby elektriny a týždenne poskytuje analýzu cenových pohybov na trhoch s energetickými komoditami, ktorá obsahuje aj výhľad vývoja ich cien na najbližšie obdobie.

Kontakt: jan.pista@jpx.sk

Zdieľaj článok

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin